Príbeh napísala

Simona Kuželová,
žiačka 5.roč.,
ZŠ Smetanov háj 286/9
Dunajská Streda

Batéria Eleonóra

    Kde bolo, tam bolo, tak ako každý rok, aj teraz bola v jednom veľkom elektroobchode veľká zľava na batérie. Zväčša sa pri nich zastavili dospeláci, sem - tam aj pubertiaci, ktorým sa práve vybili baterky vo foťáku, alebo... naozaj, veď už skoro všetci používajú vraj akési dobíjateľné akumulátory (ako mi povedal otec). Zrazu sa pri baterkách zastavilo aj malé dievčatko menom Izis. Veľmi sa jej zapáčili farebné lesklé batérie, a tak poprosila svoju maminu, aby jej kúpila práve tie. Keď tu zrazu zbadala ako v bočnom regáli úplne vzadu ležala jedna jediná baterka. Bola taká opustená. Muselo jej predsa byť smutno, že nie je medzi ostatnými baterkami. Malej Izis bolo zrazu opustenej baterky veľmi ľúto. Aj ona veľmi dobre poznala ten pocit, keď bola sama - samučičká vo svojej izbičke a nemala sa s kým porozprávať, pohrať, presne ako tá baterka. Chvíľu svoju mamičku Izis presviedčala, prečo práve táto baterka je tá správna. Keďže mamička svoju jedinú dcérku nadovšetko milovala a nedokázala jej nič odoprieť, baterku jej kúpila. A tu niekde sa začal nový príbeh našej milej baterky. Malá Izis si vytvorila k baterke zvláštny vzťah. Strčila ju do svojho najobľúbenejšieho, a podľa nej aj najsmiešnejšieho prístroja - do elektrickej zubnej kefky. A keďže svoju kefku volala Nora, ani nevedela ako a zrazu sa pristihla pri tom ako baterku oslovila Eleonóra. "Eleonóra, ešte sa nevybi!", "Eleonóra škoda že si schovaná a nevidím Ťa"...... A Eleonóra sa tešila. Vôbec jej nevadilo, že sa ocitla v zubnej kefke. Veď takto má istotu, že nebude niekde odložená, alebo nebodaj zavretá v skrinke či šuflíku. Dúfala, že takto bude užitočná aspoň dvakrát denne. Takto si Izis a Eleonóra spolu nažívali niekoľko týždňov a vôbec im nenapadlo, že všetko má svoj začiatok aj koniec. Jedného krásneho dňa zubná kefka vydala zvláštny zvuk a zastavila sa. "Nie, Eleonóra, práve teraz nie!"... "Zjedla som veľkú čokoládu a o chvíľu mám ísť spinkať. Ako si mám umyť zúbky?! A ráno? Veď nemôžem ísť ani do školy s neumytými zúbkami. To môžem ísť hneď k tete zubárke s pokazenými zúbkami...." ..."Eleonóra, ako si mi to len mohla urobiť?!".... Lamentovala Izis. Vybrala Eleonóru zo zubnej kefky a v stave zúfalstva ju dala do nabíjačky a so zatajeným dychom čakala, čo sa bude diať. Ale nedialo sa nič, vôbec nič. Eleonóra bola totiž baterka nenabíjacia, a tak sa jej kamarátstvo s Izis blížilo ku koncu. Tá sa na našu milú Eleonóru nahnevala, lebo ju zradila len tak bez varovania, a bez váhania ju vyhodila do koša. Izis bola síce veľmi šikovné, ale len 5-ročné dievčatko, ktoré nevedelo, že baterky obsahujú škodlivé látky a nemôžu sa len tak vyhadzovať do koša. Jej mamička našťastie celú situáciu sledovala a veľmi trpezlivo svojej dcérke vysvetlila, prečo sa baterky majú hádzať do špeciálnej nádoby, určenej len pre ne. Izis veľmi pozorne počúvala a sľúbila mamičke, že použité baterky už nehodí medzi bežný odpad do smetného koša, ale že ich bude odkladať. No a keď pôjdu okolo obecného úradu, kde na chodbe je umiestnený taký zvláštny kontajner, Eleonóru hodia k jej kamarátkam. A tak sa aj stalo. Pri najbližšej prechádzke sa mamička s Izis zastavili pri tom zvláštnom kontajneri a Izis tam hodila svoju kamošku. Eleonóra sa zrazu ocitla medzi svojimi priateľmi -baterkami. Spočiatku bola veľmi smutná. Ved Izis sa s ňou ani nerozlúčila. Ale po chvíli zbadala svojich súrodencov a zospodu kontajnera počula, ako sa jej prihovárajú rodičia. A ktože sa to ozýva? Aha veď je to Cindy, Eleonórina sesternica. Mali sa veľmi rady od prvej chvíle, ked sa navzájom zbadali na výrobnom páse. To bolo radosti a skákania, až sa celý kontajner otriasal. Od rána do večera sa smiali, skákali a rozprávali si smiešne príbehy. Tak sa celý kontajner dozvedel aj o priateľstve Eleonóry a Izis. Keď Eleonóra rozprávala svoj príbeh, niektoré baterky sa jej spočiatku smiali. Aj Cindy sa zdalo smiešne, ako vďaka Eleonóre denno-denne vrčala zubná kefka. Ked však Eleonóra začala rozprávať o tom, ako sa jej Izis prihovárala, a ako ju považovala za svoju kamarátku, baterky stíchli a v tichosti Eleonóre závideli. A možno aj teraz sa niekde spolu Eleonóra a Cindy chichúňajú. No a malá Izis? Tá sa poučila a poprosila svoju maminku, aby jej kupovala už len nabíjacie baterky, ktoré ju nezradia v dôležitých chvíľach a najmä, nemusí ich vyhodiť a pridávať tak ďalší odpad našej matičke Zemeguli.